Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Predtým než prediskutujeme jednotlivé druhy, ktoré môžeme nazvať šnekáčmi, musíme najprv zohľadniť otázku rodu Lamprologus. Posledné prieskumy cichlíd jazera Tanganika sú od Profesora Maxa Polla v roku 1986 publikované na Kráľovskej akadémii (Academy Royal) v Belgicku. V tomto prieskume Poll odmietol obmedzenia rodu Lamprologus od Columba a Allgazera, ktorí ho definovali ako tie druhy, ktoré sa našli na rieke Kongo a ktorí opísali tri nové rody tanganických cichlíd = Neolamprologus, Paleolamprologus a Variabilichromis. Poll pre zmenu zoradil 57 uznaných rodov cichlíd, ktoré dodnes nazbieral na jazere Tanganika, do 12 čeľadí a odmietol dva z troch rodov navrhovaných Columbom a Allgazerom – a to Paleolamprologus a Variabilichromis. Cítim, že Pollova štúdia bola prinajmenšom povrchná, podobne ako Loisellova [2], a aj keď súhlasím s reklasifikáciami druhov Lamprologus calvus a L. compressiceps do nového rodu Altolamprologus, nesúhlasím so zaradením takých cichlíd ako N. tretocephalus spolu s N. multifasciatus do nového rodu Neolamprologus. Môj odhad je, že rod Nelamprologus sa dostal do kategórie „zmiešaný rod“, do ktorej patria aj „Lamprologusy“ až pokiaľ nebudú uskutočnené ďalšie výskumy, ktoré dokážu správnejšie zaradenie. Pre tento článok by som navrhol používať zoznam uverejnený Markom Smithom v roku 1995 v jesennom vydaní časopisu Aquarium Frontiers, než umiestniť všetko späť do rodu Lamprologus.
Breh jazera Tanganika, oblasť Namansi. (Foto: Tim Nurse)
Prirodzené prostredie Takmer všetky cichlidy označované ako šnekáče pochádzajú z pobrežných vôd jazera Tanganika, žijú v pieskových zónach v hĺbke 5-30 metrov, na spodku so stlačeným jemným pieskom alebo blatom pokrytým ulitami silmákov druhu Neothauma tanganyicense. Tieto ryby sa zhromažďujú a používajú ulity ako zdroj ochrany pred predátormi a ako miesto pre kladenie ikier. O mláďatá sa starajú samičky. Zvlášť zaujímavým druhom je Lamprologus signatus a aj Neolamprologus brevis, obidva tieto druhy sa našli v hĺbke 50 metrov. Ich prirodzená potrava je zložená z malých bezstavovcov a sladkovodných kreviet. V zajatí všetky druhy obľubujú krmivo ako je cyklop, dafnie alebo živé artémie.
Druhy tanganických cichlíd patriace k šnekáčom [5]: Altolamprologus compressiceps “Sumbu“ (Boulenger, 1898) Lamprologus callipterus Boulenger, 1906 Lamprologus finalimus Nichols & La Monte, 1931 Lamprologus kungweensis Poll, 1956 Lamprologus ocellatus (Steindachner, 1909) Lamprologus ornatipinnis Poll, 1949 Lamprologus signatus Poll, 1952 Lamprologus speciosus Büscher, 1991 Lamprologus stappersi Pellegrin, 1927 Neolamprologus boulengeri (Steindachner, 1909) Neolamprologus brevis (Boulenger, 1899) Neolamprologus caudopunctatus (Poll, 1978) Neolamprologus hecqui (Boulenger, 1899) Neolamprologus leleupi (Poll, 1956) Neolamprologus meeli (Poll, 1948) Neolamprologus multifasciatus (Boulenger, 1906) Neolamprologus pleuromaculatus (Trewavas & Poll, 1952) Neolamprologus similis Büscher, 1992 Neolamprologus wauthioni (Poll, 1949) Pseudotropheus lanisticola Burgess, 1976 Telmatochromis bifrenatus Myers, 1936 Telmatochromis brichardi Louisy, 1989 Telmatochromis dhonti (Boulenger, 1919) Telmatochromis temporalis Boulenger, 1898 Telmatochromis vittatus Boulenger, 1898
Teplota jazera Tanganika je po celý rok stabilná, približne 26,5 °C. Tvrdosť sa môže pohybovať medzi 11,5-12,0 °dGH, el.vodivosť 550 až 620 μS/cm2.
Neothauma tanganyicense. (Foto: femorale.com)
5